Pavlová, najmenšia obec okresu Nové Zámky, leží na ľavom brehu Hrona, 12 km od jeho ústia, na úpätí Ipeľskej pahorkatiny, vo výške 114-245 m.n.m. Západný chotár (200 ha) leží na mokrej nive Hrona a východná časť na odlesnených chrbtoch pahorkatiny zjazvených hlbokými výmoľmi. Územie bolo osídlené od doby kamennej. Okrem iných nálezov tu bol odkrytý aj cintorín z doby príchodu Maďarov. Odkazujúc na miestnu legendu, obecná kronika uvádza, že Pavlovú založili drevorubači, ktorí sa najprv usadili južnejšie, v kamenínskom chotári, na mieste zvanom dodnes ako Pustá dedina. Nevieme, prečo opustili svoje pôvodné osídlia, snáď pre nedostatok vody. Podľa legendy, časť osadníkov sa presídlila do Kamenína a ostatní založili novú obec, ktorej dali meno Páld.
Prvýkrát sa spomína v roku 1135 ako majetok Bzovíckeho kláštora, praedium Pauli pri Kostole sv. Vavrinca. Neskoršie historické názvy obce:
V 18. storočí obec patrila Rádu sv. Kláry z Trnavy, neskôr opäť Ostrihomskej kapitule. Posledné zbytky kapitulského majetku odkúpili Pavlovčania v r. 1912.
Prvú budovu školy postavili v r. 1852.
Prvý kostol z roku 1717 bol zbúraný a na jeho mieste bol v rokoch 1884-1888 postavený nový, kamenný. V medzivojnovom období nastal prudký populačný rast, počet obyvateľov sa priblížil k 600 a obec sa vyznačovala čulým kultúrnym životom pod vedením miestneho učiteľa.
Na konci II. svetovej vojny prišiel zlom v rozvoji obce. Počas 2. najťažšej bitky na územi Slovenska (po Dukle), Bitky o kamenínsky most, vzdialený 2 km, v obdibí medzi Vianocami a Veľkou nocou na prelome rokov 1944/45 utrpelo obyvateľstvo veľké straty na majetku, pričom aj kostol bol vyhodený do vzduchu. Úpadok znásobili ďalšie diania po vojne:
tzv. reslovakizácia, čiže vysídlenie časti obyvateľstva na Sudetské územie, roľníkov sužoval kontingent, neskôr násilné združstevňovanie. Vývoj obce posledných 40 rokov je poznačený odsťahovaním mladých ľudí, čo vyplývalo z nedostatku pracovných miest a možností na zábavu. Dnes v obci nie je pošta, škola, ani materská škola, boli postupne zrušené v 70-tych rokoch. V období 1976 až 1990 obec ako územno-správny celok ani neexistovala, bola zlúčená so Sikeničkou. Spoločné poľnohospodárske družstvo sa dostalo do konkurzu v r. 2000. Obec v roku 2018 mala 222 obyvateľov, 96% maďarskej národnosti a rímskokatolíckeho vyznania.
K prednostiam obce patrí nerušené tiché prostredie vhodné na oddych a pohostinní, priateľskí obyvatelia.
